Vanda Kozáková: Bolo ťažké byť bezbranná. Chcem priniesť energiu a chytiť sa detailmi

Fanúšikovia ju ešte v Banskej Bystrici v drese Slávie nevideli, no v tíme je od začiatku sezóny. 

Vanda Kozáková je jednou z predsezónnych posíl našej Slávie. Pivotka, ktorá len nedávno oslávila 24. narodeniny, prišla pod Urpín z tímu majstrovských Piešťanských Čajok. Pri svojej premiére v drese Slávie sa zranila na turnaji v českom Trutnove, kde sa pumy predstavili v rámci prípravy na aktuálnu sezónu. To, kedy ju uvidíme späť na palubovke v ostrom zápase, vám ešte neprezradíme, no jej návrat do zostavy je už naozaj blízko. S Vandou Kozákovou sme sa porozprávali po poslednom novembrovom tréningu.

Vanda, čo sa stalo vo štvrtok 22. septembra na turnaji v Trutnove počas zápasu proti domácemu družstvu?

Ach, no… Po náročnej príprave som na začiatku druhého polčasu nešťastne dopadla na nohu spoluhráčky a veľmi zle som si vyvrtla členok, čo ma odpísalo na viac ako dva mesiace. Naťahovalo sa to, mala som šesť týždňov barle. Mala som veľmi dobrú starostlivosť, všetci sa snažili dať ma čo najskôr dokopy, ale trvalo to dlho. Po vyše dvoch mesiacoch som však konečne späť.

Čo ti v tom momente zranenia prebehlo hlavou ako prvé?

Bola som veľmi sklamaná a nešťastná, že sa stalo niečo také. V lete som sa naplno venovala príprave a sústredila na to, aby som bola pripravená do novej sezóny – nová výzva, nové prostredie, nový začiatok. Bolo mi to ľúto, ale snažila som sa hneď nastaviť tak, že budem robiť všetko preto, aby som sa dala čo najskôr dokopy a bola súčasťou družstva.

Ako dlho už trénuješ plnohodnotne?

S babami hrám basket od pondelka, čiže dnes to bol môj tretí basketbalový tréning po zranení, takže stále bojujem sama so sebou.

Zápasy si doteraz pozerala len z lavičky, takže čo hovoríš na výkony spoluhráčok v tejto sezóne?

Bolo to náročné, kostrbaté. Raz sme boli hore, raz dole. Bolo to pre mňa, ako súčasť tímu, veľmi ťažké, pozerať sa na zápasy a byť bezbranná, že som nemohla priložiť ruku k dielu a pomôcť k úspechu. Verím ale, že to teraz bude fajn, veci sa zlepšia a budeme napredovať, aby sme boli všetci spokojní.

Fanúšikovia Slávie ťa ešte v aktuálnom ročníku v Banskej Bystrici hrať nevideli, tak čo môžu od teba čakať?

Budem sa snažiť priniesť veľkú energiu, komunikáciu a chytiť sa najprv malými detailmi, či už v obrane, alebo nejakou čiernou robotou – prihrať loptu, postaviť dobrú clonu… Fanúšikovia odo mňa nemusia čakať nejaké veľké zázraky, ale verím, že postupne krok za krokom sa do toho dostanem, budem platnou členkou tímu a spoločne dosiahneme nejaký úspech.

Počas tvojej zápasovej pauzy sme ťa mohli vidieť aj trénovať mládež v našom klube…

Pomáhala som Mišovi Suriakovi v role asistentky v kategóriách U23 a U17. Je to pre mňa nová skúsenosť, aj keď v minulosti som už bola na dvoch zápasoch asistentka pri pánovi trénerovi Kačmarikovi v Starej Turej, ale teraz som k tomu pričuchla viac. Jeden tréning som dokonca viedla sama, ako hlavná trénerka. Určite je to cesta, ktorou sa chcem uberať v budúcnosti. Veľmi ma to baví, takže som rada, že mám túto možnosť. Keď budem mať čas, tak rada prídem a odovzdám dievčatám kúsok môjho basketbalového srdiečka.

Keď si viedla tréning ty, na čo si sa zamerala?

Robili sme na tréningu len také základy. Ukazovala som však babám typy prihrávok a zakončení, na ktoré očividne neboli zvyknuté, ale aspoň to bolo niečo nové pre ne. Zabavili sme sa a bola to milá skúsenosť.