Kristýna Brabencová: Nemám rada, keď niekto vzdáva situácie

Kristýna Brabencová je 24-ročná rodáčka z Brna, ktorá k nám prišla v lete z Hannoveru, kde sa v minulej sezóne radovala zo zisku nemeckého pohára. V aktuálnej sezóne sa 183 centimetrov vysoká krídelníčka zaradila medzi opory našej Slávie. Viac o sebe prezradila v rozsiahlom rozhovore…

„Braby“, v súvislosti s tvojím menom fanúšikom isto napadne decembrový domáci zápas proti Piešťanským Čajkám a tvoj 31-bodový výkon. Čím to bolo, že si tak bodovo explodovala?

Snažila som sa hlavne pomôcť tímu. Dobre sme bránili, a ten útok prichádza s tým. No verím, že to bolo aj preto, aký dôraz sme kládli na to, že chceme Piešťany konečne poraziť. Aj ja som sa v ten deň cítila dobre, padlo mi pár ľahších striel, a potom je už človek istejší. Škoda, že to ale vo výsledku veľa vecí nezmenilo.

Nie, že by ti predtým chýbalo, ale dodal ti ten zápas sebavedomie naviac? Že si si dokázala, že môžeš byť v ťažkých zápasoch hráčkou, ktorá potiahne tím?

Ja si myslím, že ľudia, ktorí ma poznajú, vedia, že mi sebavedomie nechýba. Ale musím povedať, že keby môj výkon pomohol k víťazstvu, určite by som sa ohľadom celého zápasu cítila lepšie.

Vyzerá to, že formu máš dobrú. V posledných štyroch zápasoch v základnej časti extraligy si zakaždým pokorila dvojcifernú bodovú hranicu. Možno ešte viac ako body si však fanúšikovia všimli tvoju bojovnosť a nasadenie v každej situácii. Máš na konte najviac blokov z celého tímu. Spoluhráčky na palubovke podporuješ a hecuješ. Je práve toto ten štýl, ktorým sa chceš prezentovať po celú kariéru? Byť tá hráčka, ktorá prinesie na palubovku najviac energie?

Áno, už od mládeže som sa snažila byť vždy ten typ, čo bude bojovať a „urve“ každé plus pre tím, čo to len ide. Nemám rada, keď niekto vzdáva situácie, takže sa snažím bojovať vždy dokonca. S tým prichádza aj dosť hecovania a podporovania ostatných.

V niektorých zápasoch sme ťa videli hrať aj s “otejpovanou” nohou. Si ten typ, ktorý hrá aj cez bolesť?

No bohužiaľ, u každého športovca sa vždy objaví i nejaká boľačka. Ja sa snažím vyhnúť situáciám, kedy by som musela ísť veľmi cez bolesť, ale už aj také zápasy sa v mojej kariére našli. Pre mňa je dôležité hlavne vedieť, na čom som. Čo o danej situácii povie doktor a čo môžem urobiť preto, aby som bolesť necítila. Potom sa s čímkoľvek vyrovnám lepšie.

Začalo sa obdobie, v ktorom vás už ľahké zápasy nečakajú. Veľa sa hovorí o tom, že po príchode ďalších nových hráčok si to musí sadnúť. Takisto v pozápasových rozhovoroch zaznieva, že treba popracovať na komunikácii v obrane. Keď sa týchto nedostatkoch podarí zapracovať, čo bude v konečnom dôsledku rozhodovať v tých náročných, vyrovnaných zápasoch, v ktorých pôjde o veľa?

Verím, že v týchto zápasoch pôjde hlavne o to, kto vydrží viac. Kto bude viac chcieť, bojovať a bude lepším tímom, a nakloní si tak šťastie na svoju stranu.

Vráťme sa trochu ku koreňom. Ako spomínaš na svoje basketbalové začiatky?

Na začiatky spomínam rada. Keďže tatino hrával hokej, často sme sa sťahovali. Basket som teda začala hrať až vo štvrtej triede. Keď sa našim, hlavne maminke, konečne podarilo prehovoriť ma, aby som skúsila ísť na basketbalový tréning, našla som sa v ňom a už som sa ho nepustila.

Ty pochádzaš z úspešnej športovej rodiny. Si vnučkou slávneho československého basketbalistu a dcérou známeho hokejistu. Čo ale fanúšikovia možno nevedia je, že tvoj 20-ročný brat Jakub bol draftovaný do NHL organizáciou Vegas Golden Knights a aktuálne hráva v AHL. Stíhaš sledovať jeho zápasy?

Áno, brácho je veľmi šikovný. Zápasy úplne nestíham sledovať tak, ako by som chcela. Predsa len, ten časový posun je značný, ale fandíme si odjakživa. Veľa ho sledujú rodičia a brácho Honzík, ktorý hrá hokej v mládeži Komety Brno, takže ja mám väčšinou všetky informácie od nich. Už odmalička sme doma spoločne hrávali všetky možné športy a aktivity. Aj keď hokej bol vždy na prvom mieste, chalani si so mnou aj veľmi radi strieľali na kôš.

Hlavnými témami rodinných stretnutí sú teda asi basketbal a hokej.

Bývalo to tak. Čim sme ale starší, tým viac doma riešime aj osobný život a užívame si spoločne strávený čas a pohodu.

Kto s tebou tak najviac komunikuje o basketbale, tvojich zápasoch a radí ti?

Povedala by som, že posledné roky riešime basket najviac s priateľom. Keď som bola mladšia, dosť mi radili naši a komunikoval so mnou často dedo. To sa ale časom zmenilo a rodičia ma skôr už len podporujú než aby mi hovorili kritiku, ako tomu bolo predtým.

Ty si už spomínala, že práve vďaka tomu, že tvoj otec hrával vo Zvolene, si spoznala Banskú Bystricu už skôr. Ako sa ti tu žije teraz? Ako tu tráviš voľný čas? Máš tu nejaké obľúbené miesto?

Áno, Bystrica sa mi veľmi páči. Je tu krásna príroda, pripomína mi to tu domov. Ja rada chodím na kávičky, takže moje najobľúbenejšie miesta sú určite kaviarne. Keď je tu so mnou môj psík, tak chodíme veľa do prírody a do parkov, tie sa nám tu tiež veľmi páčia.

S kým z tímu vychádzaš najlepšie a tráviš aj najviac času mimo palubovky?

Povedala by som, že vychádzam dobre so všetkými spoluhráčkami. Keď niečo robíme, tak rady chodíme vo väčšej skupine, ale najviac času mimo haly trávim pravdepodobne s Natálkou (Natália Martišková) a Liou (Liana Užovičová). V poslednej dobe taktiež s Angi (Angelika Slamová) a ešte s Eri (Erika Holíková), hlavne keď cestujeme.

A čo tvoj hudobný vkus? Aký žáner máš v predzápasovom playliste?

Počúvam veľa žánrov. V playliste pred zápasom mám pesničky, ktoré ma nabudia, môžem si ich zaspievať a prinášajú mi dobrú náladu. České, slovenské aj anglické, či už je to hip-hop, pop, ale aj nejaké oldies. Mimo zápasy rada počúvam R&B.

Čo ty a gastronómia? Varíš?

Áno, varím rada. Najradšej varím polievky a skúšam nové recepty.

A čo filmy, seriály, knihy? Dáš nám nejaký tip?

Ja teraz veľa sledujem seriály a dokumenty o zločinoch, true crime series a podobne.

Prečo nosíš na drese číslo 6?

Šestku som si vybrala, keď som bola mladšia, a odvtedy sa mi páči. Hrávala som ale aj s 8, 12 a 22.

Aká je tvoja predzápasová rutina?

Záleží od toho, či hráme domáci alebo vonkajší zápas, v tom sa tie rutiny trošku líšia. Základom je však vždy dobre sa najesť, odpočinúť si, vypočuť si pesničky a dať si dobrú kávu pred odjazdom na halu.

Čo by si na záver odkázala fanúšikom Slávie?

Fanúšikom by som chcela odkázať, že ich v ďalších zápasoch budeme veľmi potrebovať. Budeme moc rady, ak si ich nájde cestu k nám do haly čo najviac. Verím tomu, že sa máte na čo tešiť.