Žilinská si pochvaľuje partiu v tíme, upozorňuje na kvality Piešťan

Ako si strávila reprezentačnú prestávku? Bol čas aj na utuženie partie?

“Prvú časť repre pauzy som strávila so ženským reprezentačným tímom v Bratislave. Bola som súčasťou užšej 14-člennej nominácie. Keďže som bohužiaľ s tímom necestovala ďalej na Cyprus a do Rumunska, tak som sa hneď vrátila do Banskej Bystrice a pripojila sa k môjmu klubovému tímu. Veľa času na utuženie partie nebolo, keďže baby, ktoré bývajú mimo Banskej Bystrice, cestovali počas dní, kedy sme dostali voľno, domov. Osobne si však myslím, že vzťahy utužujeme stále od začiatku sezóny a vždy sa nájde čas, keď sa dokážeme stretnúť aj mimo ihriska. Ja osobne som túto pauzu po návrate z reprezentácie využila na osobný oddych a načerpanie nových síl a energie, keďže som si v októbri prešla jedným z najťažších období v mojom živote.”

Na čom ste pracovali v tréningoch počas prestávky?

“Na tréningoch sme sa sústredili na zlepšenie jednotlivých herných činností. Skúšali sme nové veci, kombinácie, rôzne typy obrán a pripomenuli sme si útočné akcie. Posledné dni sme sa začali zameriavať aj na naše sobotňajšie súperky – Piešťanské Čajky.”

V ktorých aspektoch vidíte priestor na zlepšenie?

“Vždy je priestor na zlepšovanie vo všetkých herných činnostiach, ale osobne si myslím, že momentálne je to pre nás obrana. Treba ju zlepšiť. Musíme lepšie komunikovať, navzájom si pomáhať, neprehrávať súboje 1 na 1 a mať lepšiu rotáciu. Sú to “maličkosti”, ktoré sú ale veľmi dôležité a v ťažkých zápasoch nám tieto dokážu veľmi pomôcť, poprípade aj rozhodnúť o výsledku.”

Na pauzu ste sa ale nenaladili ideálne, keďže v Košiciach sa zrodila prehra. Čomu ju pripisuješ?

“Prehra v Košiciach nás samozrejme veľmi mrzí, ale je to minulosť, z ktorej sa treba poučiť a ísť ďalej. Nikto z nás nečakal, že by tento zápas mohol takto dopadnúť a veľa ľudí vrátane nás ostalo prekvapených. Zápas sme si rozobrali s trénermi a ukázali sme si chyby, ktoré nás stáli víťazstvo. Z prvého pohľadu sme si mysleli, že dôvod prehry bola zlá úspešnosť streľby. Na videu sme však videli, že veľakrát sme zlyhávali práve v obrane a dovolili sme dvom najlepším košickým zahraničným hráčkam sa rozbehnúť a nastrieľať viac ako polovicu bodov. Prehrávali sme súboje 1 na 1, mali sme zlú výpomoc, meškali sme v rotáciách a nehrali sme tvrdo a agresívne.”

Teraz vás po pauze čakajú náročné zápasy, navyše v krátkom slede. Najbližšie Piešťanské Čajky. Aký duel očakávaš?

“Očakávame zápas, ktorý bude agresívny, plný emócií a bojovnosti. Ako my, tak aj čajky, budú chcieť zápas vyhrať a tak bude dôležitá koncentrácia a bojovnosť celý zápas. Súper sa na nás isto poriadne pripraví a nedá nám nič zadarmo. Rovnako to bude aj z našej strany.”

Na čo bude potrebné si proti Piešťanom dávať najväčší pozor?

“Piešťanské Čajky majú kvalitné hráčky na každom poste, takže obrana bude kľúč k úspechu. Dôležitý bude aj vstup do zápasu. Od prvej sekundy musíme byť na 100 % pripravené bojovať o každú loptu, pozíciu, doskok a nepoľaviť až do konca zápasu. Musíme si dať pozor na doskoky, či už obranné alebo útočné, na strelcov, nedovoliť im ľahké a otvorené strely a návrat do obrany. My musíme naopak hrať disciplinovane, spolu a počúvať pokyny trénerky.”

Ešte v novembri odohráte dva zápasy v CEWL. Akí súperi budú Hradec Králové a Trutnov?

“Zápasy v CEWL sú vždy náročné a vyrovnané. Rovnako to bude aj v tomto prípade. Čakajú nás dva ťažké zápasy proti kvalitným českým tímom. Osobnú skúsenosť máme s Hradcom, proti ktorému sme hrali minulý rok spomínanú súťaž CEWL a túto sezónu sme sa s nimi stretli v príprave v auguste. Naopak, proti Trutnovu to bude naša premiéra. Nesmieme však nič podceniť a do oboch zápasov nastúpiť plne koncentrované a pripravené.”

Časť kariéry si strávila v kanadskej súťaži. Aká to pre teba bola skúsenosť a čo ti dala?

“Pôsobenie v Kanade bolo pre mňa obrovskou životnou skúškou. Prvý rok bol pre mňa extrémne náročný, veľmi mi chýbala rodina a prvé 3 – 4 mesiace som aj často plakala. Vďaka mojej rodine som to však zvládla, volala som s nimi takmer každý deň. Musím však úprimne povedať, že pôsobenie v Kanade malo dve strany a tá skúsenosť bola aj pozitívna aj negatívna. Ja si však odnášam iba to pozitívne. Posunula som sa po basketbalovej aj osobnej stránke na vyššiu úroveň, zdokonalila som sa v anglickom jazyku, precestovala som väčšiu časť Kanady a spoznala som veľa nových, úžasných ľudí. Doteraz mám pár silných priateľstiev s babami, s ktorými som v kontakte dodnes.”

Venuješ sa aj basketbalu 3×3. V ktorých aspektoch je podľa teba najväčší rozdiel ako pri klasickom?

“Hovorí sa, že 3×3 basketbal je úplne iný šport ako klasický basketbal. Ja úplne súhlasím. Trojkový basketbal sa hrá vonku, máme iný povrch, inú loptu, iné pravidlá, hrá sa na jeden kôš. Tím tvoria štyri hráčky, z toho tri musia byť vždy na ihrisku. Hrá sa viac fyzicky, rýchlejšie a vo viacerých situáciách je dôležitá hra 1 na 1 a individuálne skills. Jednoducho povedané rozdiel medzi 3×3 basketbalom a klasickým päťkovým basketbalom je obrovský.”

V lete si sa stala basketbalistkou roka 3×3. Čo to pre teba znamená?

“Každé ocenenie, či už menšie alebo väčšie, znamená pre mňa veľa. Posúva ma to ďalej, dodáva sebavedomie a potvrdzuje mi, že to čo robím má zmysel. V izbe mám poličku, kde mám vystavené všetky ocenenia, ktoré som doteraz získala. Ak náhodou strácam motiváciu alebo zabudnem, prečo to všetko robím a venujem veľa času basketbalu, tak sa na tú poličku pozriem a uvedomím si, že to čo robím má zmysel. Ocenenie, ktoré som získala v lete, patrí k jedným z najväčších, čo mám a neskutočne si vážim to, že som ho získala práve ja. Minulá sezóna 3×3 bola veľmi vydarená a keď mi trénerka Alexandra Riecka povedala, že som získala spomínané ocenenie, tak som bola neskutočne rada. Verím, že sa mi podobné ocenenie podarí raz získať aj v klasickom päťkovom basketbale.”